Tatranský sever

6 Autor: - 31.1.2020 - Cestování, Horolezectví / Lezení

Ahojte. Posielam na schladenie pár fotiek z tatranského severu…

Táto zima nie je moc štedrá na sneh a mráz,  ale zato podmienky na lezenie v niektorých tatranských stenách sú skoro legendárne,  a tak by bola škoda ich nevyužiť. Po prvej perióde sneženia, následne veľkého oteplenia a neskôr náhleho ochladenia sme s Ondrom (Ondrej Húserka) usúdili, že na severe Tatier by mohlo byť konečne tvrdo a teda aj dobre na lezenie?!

Po nekonečnom nástupe Bielovodskou dolinou konečne stojíme pod severnou stenou Kačacieho mnícha.

Kačací mních a cesta Komín 100

Kačací mních a cesta Komín 100

 

Podmienka vyzerá viac ako dobrá! Ráno o siedmej nastupujeme do cesty „Komín 100“ (V,A2) od Andreja Belicu, ktorá má od roku 1977 pravdepodobne iba dve opakovania!

Komín 100

Komín 100

 

Prvé tri dĺžky boli ako za odmenu, plné premrznutej a ľadom zaliatej trávy, alpského firnu a krásneho mixového lezenia.  

Alpský firn v spodnej časti steny

Alpský firn v spodnej časti steny

 

V štvrtej dĺžke sme už začínali tušiť veľkú zmenu, ktorá prišla ako rana z neba a zrazu som liezol v totálne rozlámanej skale, v ktorej bol problém nájsť nejaké pevné miesto na zaistenie a hlavne nezhodiť loker na ističa!

Začína komín a končí sranda

Začína komín a končí sranda

 

Piata dĺžka bola najťažšia a najhoršia. Tam už sa lietalo aj s veľkými blokmi skál! Asi sme mali viac šťastia ako rozumu a tak po dvoj hodinovom boji o AF pokračujeme ďalšou totálne zhnitou dĺžkou na hranu steny.

Kľúčová dĺžka

Kľúčová dĺžka

 

Za hranou sme si poriadne oddýchli, že sme z toho ohavného komína konečne vonku, a ďalšie tri ľahké dĺžky na vrchol sme si neskutočne užívali.

Posledná dĺžka v komíne

Posledná dĺžka v komíne

 

O pol piatej večer sedíme spokojní na vrchole Kačacieho mnícha, pijeme čaj a riešime kade dole…

Na vrchole Kačacieho mnícha

Na vrchole Kačacieho mnícha

 

Sedieť doma a myslieť na tie dokonalé lezecké podmienky v Tatrách som vydržal iba týždeň!

Tentoraz som však mal problém s parťákom, pretože Ondro liezol v Chamonix a zohnať niekoho na zimné lezenie je celkom problém. Po nekonečných telefonátoch a smskách mi konečne prišla na messenger správa od Jenkysa (Petr Jenka), že OK beriem dovolenku a môžeme vyraziť!

Rumanov štít a cesta Kopold & Krasňanský

Rumanov štít a cesta Kopold & Krasňanský

 

Pri šliapaní do Západnej Železnej brány a zostupe pod SV stenu Rumanovho štítu som mal trochu obavu, či podmienka vydržala,  ale pri zaseknutí cepínu do prvého trsu trávy sa moje pochybnosti rozplynuli.

Nástupová spodná časť steny

Nástupová spodná časť steny

 

S heslom Ferda mravca „S minimální výbavou, putujem za zábavou…“ sme vyrazili v ústrety novému dobrodružstvu. Hneď na úvod nás čakali tri svižné dĺžky z cesty „Bakoš – Petrík“ v dosť suchom komíne, ktoré vyústili do prvého snežného poľa, ktorým sme sa dostali pod nami vybratý variant „Kopold – Krasňanský“ za M6.

Prostredná časť steny a varianta Kopold & Krasňanský

Prostredná časť steny a varianta Kopold & Krasňanský

 

Nádherná kolmá stena s logickou líniou a parádnou skalou! Kľúčová dĺžka bola dobre zaistiteľná a tak krásna, že som o nej básnil až do večera, aká to bola pecka. Na hrane sme sa napojili do cesty „Pravý pilier“ a pokračovali ďalej ľahkými mixami s alpským firnom až pod vrcholovú stenu kam sme doliezli o pol štvrtej podvečer. Hodina svetla bola dosť málo na to, aby sme to stihli na vrchol, a tak sme využili luxusnú snehovú plošinu, vyhrabali miesto na stan a zabivakovali. Ako otec dvoch malých detí, ktoré sú schopné o siedmej ráno po mne skákať a dožadovať si pozornosť, som pri večernom nadstavovaní budíka, ktorý mi hlásil, že sa zapne až za 10,5 hodiny, zajasal a s lišiackym úsmevom na tvári zaspal…

Ráno ma zobudil vietor a zima! Vonku bola hmla, vlhko, vietor lomcoval stanom a nacucaný spacák od vydýchaného kondenzu už moc nehrial. Telo sa tvárilo celkom použito, ale vrcholová časť steny nad nami nám dávala tušiť, že sa ešte riadne rozhýbeme a zahrejeme.

Naliezame do vrcholovej steny

Naliezame do vrcholovej steny

 

Tri ťažké dĺžky do sedla v zlom počasí a sypúcim sa snehom z hora nás riadne vyškolili a môžem v kľude konštatovať, že boli určite kľúčové!

Ťažké mixové lezenie vo vrcholovej stene

Ťažké mixové lezenie vo vrcholovej stene

 

Na hrebeni za hranou fučalo tak silno, že kým za mnou Jenkys doliezol, bol som zmrznutý na kosť, a o nejakom vrchole som ani nerozmýšľal. Začali sme zostupovať dole do Rumanovej doliny, ale asi po päťdesiatich metroch sme obidvaja zastali, pozreli sa na seba a bolo nám jasné, že bez vrcholu dole nejdeme!

Posledná dĺžka do sedla

Posledná dĺžka do sedla

 

Z juhu fučalo menej a tak sme našli jednoduchú cestu po snehovej rampe, ktorou sme sa dostali až na samotný vrchol Rumanovho štítu…

Na vrchole Rumaňáku

Na vrchole Rumaňáku

 

Ján Smoleň (TILAK, TENDON, SCARPA, CLIMBING TECHNOLOGY, ALPSPORT)