Je mi úplne jedno či to sú Krkonoše, Tatry, Malá Fatra, alebo Alpy…
Proste hory!
Štíty, doliny, suťoviská, plesá a žľaby, ale aj samota, zima, hlad a smäd!
To všetko na tom milujem!
Inak tomu nebolo ani počas mojej poslednej návštevy Vysokých Tatier. Za tie tri dni čo sme boli v Bielovodskej doline napadlo viac ako pol metra nového snehu! V podstate snežilo nonstop! Viditeľnosť viac než zlá a pri zostupe zo steny som sa modlil nech ten žľab snami nevypadne celý…
Posledné ráno ale odmenilo našu trpezlivosť a my sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa! Vyšiel som na terasu chaty a bolo to ako v rozprávke! Štíty zaliate slnkom a pocukrované ,,bielim zlatom“! Obul som lyže a šlapal dolinou zasypanou krásne premrznutým prašanom, ktorý mi pri zjazde siahal miestami až po pás…
Keby ma doma nečakala Klárka, Zuzka a Vojta tak tam lyžujem, šlapem a prikladám polienka do pece asi do dnes… 🙂
Vedieť sa vrátiť je ale tiež dôležité!
autor: Smolo – Ján Smoleň
(Liezol som s Ondrejom Húserkom a lyžoval s Lukášom Meňhartom)