Predpoveď sľubovala dosť zlé počasie, nemal som parťáka a po týždni v plusových teplotách a včerajšom snežení som vôbec netušil, aká bude podmienka v stenách. Našťastie chuť liezť a vypadnúť do hôr mali aj Ondro s Evkou a tak v piatok večer nasadám v upršanej Žiline k nim do auta a valíme smer Tatry! Za tie dve hodiny cesty sme prebrali snáď všetko čo sa lezenia týka od bouldrov až po Himaláje… Španiel by jednoducho povedal iba ,,fanático,,!

Brnčalka (chata pri Zelenom plese)

Na Brnčalku sme prišli po jedenástej večer. Ešte tam bolo celkom veselo, tak sme si prisadli a dali nejaké to pivo pred spaním. Ráno sme sa zobudili do totálneho šedivého hnusu, ale chuť zaliezť si bola silnejšia! Evka si potrebovala po náročnom pracovnom týždni ešte trochu odpočinúť, a tak ostala v posteli pod perinou a my s Ondrom sme vyrazili smer Ušatá Vežička. No, smer sme vlastne viac tušili než videli, ale nakoniec sme pod nástup trafili!

Ušatá vežička a cesta Ruská Ruleta

Viditeľnosť viac než zlá, snehu po pás, ale keď sa naše zbrane zaťali do totálne vymrznutej a zaľadnenej trávy, tak sme s Ondrom po sebe len lišiacky mrkli a vedeli že podmienka bude tutová! Ruská Ruleta je kratšia a dosť nevyvážená cesta v pravej časti Ušatej Stráže. Obtiažnosť spočíva v podstate iba v druhej dĺžke, ktorá je písaná za M6- a je celkom odvážna. Keď však máte so sebou takú ,,pomúcku,, ako je Ondrej Húserka, tak sa nemáte čoho báť! Ondro podrtil kľúčovú dĺžku, ja som potom prebehol súbežne horné päťkové dĺžky, ktoré boli v excelentných podmienkach a za štyri hodiny sme stáli na konci tejto parádnej zimnej cesty.

Super podmienka – lezie Ondro

Ondro prelieza najťažšie miesto kľúčovej dĺžky za M6-

Smolo

Ondro v poslednej dĺžke

Vrcholovka a rýchlo dole na chatu prezuť do lyží

O jednej poobede už sedíme na chate, všetci popíjajú čaj a pozerajú von oknom do šedivého hnusu. My ale vieme, že o tristo výškových metrov hmla končí a začína svet jasna a krásy! Dávam si na chate vynikajúcu kapustnicu nech sa trochu zahrejem a spolu s Evkou vyrážame na Ski touringovú túru do Východnej Kozej Štrbiny. Evka sa necíti moc dobre a tak to nad chatou otáča a ja pokračujem sám…

V sobotu po lezení ešte takáto krásne dlhá jazda z Kozej štrbiny na Brnčalku

Milujem, keď som v horách sám!

Proste ja a hory! Moje tempo, moja stopa, môj dych! Žiadna hulákajúca partia kurzistov, ktorú je počuť v celej doline! Sedel som na vrchole a len tak čumel. Proste čumel! Po chvíli mi začala byť zima, tak som zapol lyže a dal si brutálne dlhý zjazd až k chate. Sneh bol chvíľu tvrdý, potom zase dosky striedal ľad, nižšie tvrdá boriaca sa kôra v ktorej som skoro nezatočil a nakoniec bohapustý prašan miestami až po pás! Keď som pred chatou vypínal lyže tak mi horeli stehná a myslel som na Alberta Tombu! 🙂 Bola to pecka!

Kozia štrbina

Ešte dlho do noci som sa v posteli prevaľoval a nemohol spať! Bol som premotivovaný a chudák mozog vôbec nevedel spracovať všetky tie zážitky z dnešného dňa…

V nedelu pod Bocekom

Díky Brnčalka za tvoju pohostinnosť, super jedlo, teplo a dobré pivo! Díky Tatry za parádne lezenie aj keď v nedeľu ten ,,pytel,, v Bocekovi trochu zamrzel! Našťastie tie poobedné ,,Prašanové Hody,, z Veľkej Zmrzlej doliny cez Fľašku boli dobré odškodnenie! Díky Evka a Ondro, že ste sa nezľakli zlého počasia! A díky, Klári, že si ma pustila.  🙂 

Oblez previsu ľahšou variantou – lezie Ondro

Ondro pod Flaškou

Bolo treba prešlapať stopu po kolená v prašane, ale za tú jazdu to stálo!

Konečne dolu!

Prašanové hody … YES !